Anneke, môžete prosím predstaviť váš príbeh?
Pravdaže. Narodila som sa v Belgicku v r.1963, moja mama bola bez partnera a nebola úplne mentálne v poriadku. Nikdy nedostala oficiálnu diagnózu, ale určite nebola v poriadku. Bola som zneužívaná od úplného začiatku. Keď som mala tri roky, vydala sa a presťahovali sme sa do iného mesta vo Flámsku. Môj nevlastný otec bol veľa neprítomný a myslím si, že moja mama bola vytypovaná tzv. sieťou. Nazývam to sieťou, je to organizovaná skupina ľudí s rôznymi postaveniami, ktorí majú svoju vlastnú štruktúru moci a udržujú tiež moc v meste a ktorí sa tiež prepájajú s ľuďmi, ktorí majú viac moci v rámci krajiny, a tiež medzinárodne. Takže tajný klub. Neviem, ako presne väčšina ľudí vstúpi, ale v mojom prípade bola moja mama vytypovaná kvôli jej psychickej chorobe. A tak sa objavili títo ľudia – upratovačka, ktorá spolu s jej manželom boli pasákmi pre túto sieť a začali s groomingom (taktika prípravy obete, pozn.) mojej mamy a mojich rodičov po dobu jedného roka. Začali ma brávať so sebou, nikdy som s nimi nechcela ísť, ale musela som. Krátko nato som bola znásilnená tým manželom, bolo to okolo mojich 6.narodenín. A niekedy v tom čase ma tiež zobrali na orgie v kontexte tejto siete. Toto boli aristokrati, ktorí boli často súčasťou tejto siete. Ale neskôr som si všimla, že sú prítomné všetky spoločenské vrstvy, ale najviac elity združujúce moc a používajúce deti, teda pedofíliu na vydieranie. Takže ako malé dieťa, keďže moja mama sama nebola súčasťou siete, som bola používaná na čokoľvek a všetko. To znamená, že som tiež mohla byť zabitá, a tiež som bola často používaná na vydieranie.
Neskôr sa moja mam nejakým spôsobom sama do siete zapojila. Snažila som sa jej vysvetliť nejako, čo sa stalo, keď sa to stalo prvýkrát. Ale ona dostala auto. Predtým nemala auto. Ani nevedela šoférovať. Dostala auto a začala ma sama voziť do siete, bola platená. Neskôr, po troch rokoch v sieti, som bola súčasťou obchodu. Bola som venovaná ako dar niekomu z medzinárodnej siete. Zaujala som ho a chcel si zo mňa spraviť jeho súkromnú otrokyňu. On bol Američan, ale bol súčasťou medzinárodnej siete a v tom, čomu hovorím jadro moci. Títo ľudia chcú skutočne kontrolovať svet a pretože vlastnia všetky zdroje, sú najbohatšími ľuďmi na svete. Často sú však tiež kontrolovaní neviditeľnými agentmi v rámci siete.
Vtedy som prešla cez mind control tréning v Nemecku. Mala som byť použitá na veľmi špecifické účely. Mind control je súbor vedeckých a veľmi pôsobivých techník na vyvolanie vašich darov cez mučenie a následne ich použitie pre ich vlastné temné účely, vrátane okultných.
Napríklad to zahŕňa otváranie psychických darov cez traumu pre okultné účely a ich používanie na udržanie ich moci. Takže po roku v jadre tejto medzinárodnej siete, keď som bola používaná a predaná najmocnejším mužom na svete, bolo to 1972-73. Vzoprela som sa proti mužovi, ktorý mal byť mojím vlastníkom. A potom som bola zlomyseľne vyhodená z tohoto jadra. Bola som preprogramovaná, to znamená, že bolo sabotované programovanie, ktoré som od nich dostala, aby som nevedela použiť moje dary proti nim. Potom som bola poslaná späť do belgickej siete na ďalší rok. Kniha Quest for Love, spomienky detskej sexuálnej otrokyne, ktorú ste čítala, sa odohráva v období počas toho roku. A je to posledný rok v sieti. Na jednej strane som mohla byť použitá najmocnejšími ľuďmi, na strane druhej som nemala žiadnu hodnotu. Mala som prísť o život, táto udalosť je popísaná detailne v knihe. V poslednom okamihu som bola zo siete zachránená, mala som 11 rokov, v r.1974.
Mrzí ma, Anneke, že ste týmto všetkým museli prejsť a mrzí ma, že sa to stále deje. Keď som čítala vašu knihu, vždy som sa na to musela vnútorne pripraviť. Nemohla som to čítať večer, mohla som čítať len počas dňa, bolo to na mňa príliš.
To je vlastne pekná poznámka, nečítajte to v noci, lebo budete mať problém so spánkom, áno. Vďaka, že to hovoríte.
Ďakujem, že o téme hovoríte Anneke a že ju prinášate, špeciálne keď – ako hovoríte – zahŕňa veľa mocných ľudí a mocenských štruktúr. Takže veľký rešpekt pred vami a ďalšími preživšími a speakermi. Od 11 rokov ste boli zo siete von. Môžete povedať viac o vašom liečení, terapii?
Áno, v 11 rokoch som s liečením nezačala, nebola som úplne vonku. Povedzme, že som bola fyzicky v bezpečí pred sieťou. Čiastočne. Bola som stále s mojou matkou a to nebolo skutočné bezpečie. Ale pri mojej záchrane som dostala veľmi špecifické inštrukcie ako mám žiť môj život. Takže som ich nasledovala pretože boli veľmi dobré a veľmi detailné. Týkali sa prostitúcie, drog, alkoholu, toho kde mám žiť, koho si zobrať za muža. Boli veľmi špecifické, preto žijem v New Yorku. To bolo tiež súčasťou inštrukcií – odísť z Belgicka a žiť v Paríži, Londýne alebo New Yorku. Žila som vo všetkých troch mestách, ale skončila som v New Yorku. A skutočne som si aj zobrala za muža človeka, ktorý spĺňal profil, ktorý bol popísaný mojím záchrancom. Takže súčasťou inštrukcií bolo tiež nikdy nehovoriť o sieti a zabudnúť na všetko, nikdy nepovedať nič. V čase mojej záchrany som si nemyslela, že by som na tie veci mohla zabudnúť, ale fakt je, že keď som chodila do školy, nepamätala som si kde som bola cez víkend (symptóm Disociativnej poruchy osobnosti, pozn.). Súčasťou vedeckého poznania, ktoré je v sieti používané, v rámci mind control, je, že deti sú disociované cez traumu, ktorá je im spôsobená. Takže sme nezažívali „len“ znásilnenia, ktoré sú dosť na to, aby sa dieťa kompletne disociovalo a malo neskôr stav amnézie. Nedalo by sa v skutočnosti žiť s ľuďmi, o ktorých viete, že sú monštrá, ktoré tieto veci robia, boli by ste vystrašení na smrť, to by ste neuniesli. Takže amnézia je veľmi častým spôsobom, ako sa vyrovnávame s traumou a disociácia je spôsobovaná zámerne v rámci tréningu mind control aby sa vytvorili nové časti (osobnosti, pozn.). Takže deti sú zámerne traumatizované do bodu úplného prázdna, keď už viac nevedia nič. Tento stav je potom použitý na to, aby sa naplnil tým, čo je žiadúce pre sieť a niekedy špecifickými účelmi pre vás. Veľa účelov je, samozrejme, sexuálnych a mnoho detí je traumatizovaných, aby boli používané na sex, ale tiež na to, aby zabíjali a neskôr sa potenciálne stali samé súčasťou siete a stali sa násilníkmi a zabijákmi. Treba rozumieť, že táto sieť je satanistická, je to totálne psychopatické a je ťažké tomu veriť, pretože je to extrémne, ale je to tak, deti sú zabíjané a obetovávané, taktiež zvieratá a niekedy aj dospelí. Je to otrasné, je to horšie než akýkoľvek hororový film, ktorý ste kedy videli, taká je sieť.
A samozrejme, ľudia, ktorí sú v nej aktívni sú sami disociavaní a môžu mať počas bežného denného života priateľskú osobnosť, a zároveň nevedia, čo robievajú v noci, lebo by sami so sebou nevedeli žiť. Kvôli hanbe, ktorú cítite keď ste znásilňovaná a keď vás ako dieťa nazývajú kurvou a ako dieťa musíte na seba brať tieto hrozné projekcie, nechcete si to vôbec pamätať. Takže je to prirodzená vec, ktorá sa počas traumy deje a je to zneužívané sieťou. Takže ani ja som si nebola vedomá toho čo sa deje, to sa ani nedalo v prítomnosti mojej matky. Moja mama robila všetko na svete preto, aby získala späť svoju moc. Dokonca ma jeden posledný krát zobrala do siete za chrbtom lídrov siete. Vtedy som prišla na to, že bola platená – lebo ten posledný krát ma tam ponúkala zadarmo, o tom hovorila predo mnou. Tiež sa ma pokúšala zaškrtiť, hovorila som totiž pravdu, veci, ktoré nekorešpondovali s jej imidžom perfektnej matky.
Je to ako žiť v totalitnom štáte mojej matky, tyrana, ktorý akceptoval jediný naratív seba ako perfektnej matky. A čokoľvek tomu odporovalo, proste neexistovalo. Bola som mučená, mala som zranenia, chrasty, nemohla som ísť kvôli tomu do školy, bolo to očividné, ale aj tak sa tvárila, že to neexistuje a vymýšľala príbehy, aby to zakryla.
Kým som tie zranenia videla, bola som si všetkého vedomá. A vytváralo to neuveriteľné napätie, kde ona ukazovala svoju tyranskú povahu, neskôr ma znova sexuálne zneužila, aby dostala svoju moc naspäť. A samozrejme, ja som mala 11 rokov, takže som sa uzavrela a navonok som komunikovala to čo chcela počuť. Musela som s ňou žiť, takže som musela potvrdzovať, že je perfektná matka a ja som čokoľvek čo mám byť v jej prítomnosti. A nasledovala som tie inštrukcie. Boli akoby v mojom podvedomí. Odišla som z domu tak skoro ako sa dalo, čo bolo súčasťou inštrukcií. Keď som mala 15 rokov, začala som sa túlať, zostávala som u druhých stále dlhšie a hľadala som si cestu. Chodila som po kaviarňach, baroch, s hudobníkmi a podobne, nie s najhoršími ľuďmi na svete.
A tak som zostávala tu a tam a v 16tich som opustila domov a šla svojou cestou. Nerobila som prostitúciu, ani som nebrala drogy či alkohol, hoci som k týmto veciam bola prirodzene priťahovaná. Šla som do Antverp, pracovala som na Red Districte, ale nespávala som s ľuďmi. Bola som hosteska, pila som so zákazníkmi drinky, ale s nikým som nespávala. Takže som to nerobila dlho. Bola som k tomu priťahovaná kvôli mojej minulosti. Nasledovala som tie inštrukcie, ale môj život bol aj tak veľmi náročný. A prítomnosť traumy bola zrejmá, myslím si, že hocikto si to mohol všimnúť, ale nikdy na to nikto nereagoval. Do terapie som šla v 80tych rokoch. Mala som po dvadsiatke a cítila som, že niečo nie je v poriadku. Akoby som to nebola ja. A akoby nič nebolo skutočné, reálne, nevedela som sa s tým spojiť.
Počas niekoľkých prvých týždňov v terapii sa mi podarilo zažiť pocit niečoho skutočného. Bolo to veľmi bolestivé, plakala som niekoľko týždňov. Bola som konfrontovaná s pravdou. … Bola som veľmi bystrá a zrazu som mala pocit, že to strácam kvôli viktimizácii, kvôli tej pozícii obete a tej bolesti. Ale myslela som si, že je tam niečo pravdivé, takže som pokračovala, hoci som sa bála – moja identita bola spojená s tým, že som múdra a bystrá. A to sa lámalo spolu s touto pravdou, s týmito pocitmi, viktimizáciou, bola som na mieste kde som sa necítila byť dieťaťom, dieťaťom, ktoré je zranené – a to bolo veľmi ťažké. Bola som v terapii 10 rokov a mala som flashbacky o sieti celý čas.
Čo vám pomohlo zotrvať v terapii?
Vhľady, ktoré som zažívala. Cítila som bolesť a plakala som, ale tiež som zažívala múdrosť z vhľadov, ktoré prichádzali. A od prvej chvíle keď som niečomu porozumela, som cítila, že to integrujem. A vedela som, že to čo chcem, je vhľad. Poznanie, múdrosť, to je to čo chcem. A to je skutočne jediná vec, ktorá viedla celú moju cestu. A napriek tomu, že som mala množstvo flashbackov, nikto s terapeutov, s ktorými som pracovala, neboli voči tomu otvorení. V tom čase terapeuti nemali vedomosti. Bol to tiež začiatok hnutia syndrómu falošných spomienok. V 80tych rokoch bola v spoločnosti otvorenosť voči tejto téme. Bola som v skupine anonymných preživších incestu a tam boli aj ľudia, ktorí zdieľali skúsenosti s SRA. Nevedela som o tom, lebo som nesledovala televíziu, ale v USA boli v tom čase tv show, ktoré prezentovali SRA, lenže potom prišlo hnutie syndrómu falošných spomienok a to bol koniec.
To bol začiatok 90tych rokov. V tom čase som bola v terapii a prechádzala tým všetkým. Mala som flashbacky na konci 80.rokov. Ale treba chápať, že mind control funguje tak, že ste nielenže traumatizovaný a vedený k tomu, aby ste sa stali bábkou v službách temných a korumpovaných cieľov siete, ale ste tiež trénovaný tak, aby ste nikdy o týchto veciach neprehovorili. Takže ste trénovaná napr. veriť, že ak si začnete pamätať, musíte sa zabiť, alebo zomriete alebo zošaliete. Toto je mind control, fungujúci cez opakovanie, zastrašovanie a hrozby. Aj mne bolo opakovane povedané, napríklad, že ak sa toto alebo toto stane, znamená to, že sa musíš zabiť. Takže som mala nielenže flashbacky, ale spúšťalo sa mi aj toto suicidálne programovanie. … bolo to veľmi silné. Prvé flashbacky nasledovali myšlienky, že ak je toto pravda, musím sa zabiť. Toto bol program, nechcela som si to naozaj pripustiť, ani ja som nechcela aby to bola pravda. Samozrejme som nevedela, čo to je, nemala som kontext. Nechcela som, aby to bola realita. A potom, na začiatku 90tych rokov, keď som sa naozaj hlboko ponárala do môjho liečenia, rástla popularita hnutia falošných spomienok.
Ale terapeuti sú tiež len ľudia, tiež sú na nejakej úrovni vlastného liečenia. Takže tieto témy sa môžu dotýkať toho, čo nechcú sami vidieť v sebe. Napríklad s mojou prvou terapeutkou, s ktorou som pracovala, som nemohla hovoriť o svojej mame. Mala ťažkosti so svojou matkou, neskôr o tom napísala aj knihu.
Tak to vidíte, bola tak ochranárska voči svojej matke. Nemohla som hovoriť o mojej mame. Nechcela vidieť temnotu matky, takže ja som o tom nemohla hovoriť. Mohla som hovoriť o satanistickom zneužívaní, pre ktorý som však nemala ani meno. Mala som len záblesky tých hrôz, a veľmi som nechcela, aby boli skutočné. Ale keď som sa chcela vydať týmto smerom, bolo jasné, že (zo strany terapeutky, pozn.) voči tomu nie je otvorenosť. V zmysle, že to určite nie je skutočné. Takto to bolo až do prípadu Marca Dutrouxa, ktorý sa prevalil v Belgicku v r.1996. Zrazu som mala kontext. Vtedy som bola v terapii 9.rok. Na ďalší rok som našla terapeutku, ktorá bola konečne otvorená voči téme. Nikdy by som nikomu nepriala prechádzať v terapii tým čím som prešla ja, bolo to tak strašne bolestivé. Moja terapeutka bola otvorená, ale nič viac o téme nevedela. Jej otvorenosť však bola najdôležitejšia. Šlo to však veľmi veľmi pomaly, lebo som si nikdy nebola istá, či naozaj rozumie tomu, o čom hovorím. My, deti, sme boli nútené robiť hrozné veci. Ako dieťa máte určité svedomie a sieť sa samozrejme snaží zlikvidovať vaše svedomie. Takže buď sa stanete ako oni a nemáte viac svedomie a ste psychopatom alebo sa cítite tak hrozne vinnou za to, čo ste boli nútená robiť, že samozrejme o tom nikdy neprehovoríte.
V knihe hovoríte aj o tom, že ste mali silné spirituálne zážitky, zážitky mimo telo. Môžete povedať viac o tom, akú rolu zohrávala spiritualita vo vašom liečení?
Áno, mala som mimotelový zážitok, odpadla som, mala som zážitok blízky smrti, ale musela som sa vrátiť späť. A spätne môžem povedať, že v niektorých chvíľach som nemala žiadnu spirituálnu pomoc a prechádzala som hroznými zážitkami a musela som precítiť celý ten horor. A potom boli chvíle keď som jednoznačne dostávala pomoc. A napriek tomu, že sa dialo niečo hrozné, akoby to zo mňa bolo sňaté v danom momente. Akoby som cez to nemusela ísť. A prichádza pomoc, cítim veľmi láskavú prítomnosť. A necítim bolesť, ktorú si útočníci prajú aby som cítila. A niekedy je to zmiešané. Ale retrospektívne vidím, že to čo som potrebovala aby som sa mohla liečiť, tam bolo. To znamená, že ak potrebujem ísť cez bolesť aby som sa učila, potom sa musím vrátiť späť a cítiť bolesť.
A niektoré veci som sa nemusela učiť. Akoby mi bol ten zážitok odobraný. Nikdy neviete čo sa obetiam stane v týchto extrémnych podmienkach. Mala som zážitok blízky smrti, ktorý som popísala v knihe. Bolo to úplné vedomie premieňajúce sa na moment do väčšej reality sveta svetla, mohli by sme povedať, že do astrálneho sveta. Fyzické telo bolo zanechané. Moje vedomie vystúpilo z tela a bolo v tele svetla, dalo by sa povedať. Stretla som môjho učiteľa, bol to úchvatný zážitok. A bolo to presne to čo som potrebovala cítiť, lebo táto neuveriteľná láska je všade vo svete, len ju proste necítime. Nie sme s tým v kontakte, ale tá láska je veľmi hlboká a je to akoby motor vesmíru, príťažlivá sila, ktorá navracia všetko späť k pravde. Ale byť v tej prítomnosti, v tej posvätnej prítomnosti obrovskej lásky, v danom momente, cítiac a vediac, že toto je skutočné a čokoľvek som zažila alebo zažívam v mojom ľudskom vedomí na Zemi nie je tak skutočné. Na zemi je všetko relatívne. Tu je to všetko duálne, ale v tom pocite jednoty s tou neopísateľnou láskou a potom sa snažiť to priniesť/žiť naspäť tu. Lebo to čo sa deje v týchto sieťach je, že tí ľudia chcú moc, lebo nemajú sebavedomie. Potrebujú niečo od sveta, svetské dary takpovediac, aby mohli mať pocit, že sú niekým, kým nie sú, cítiť postavenie, všetka tá svetská moc je preto. Ale v skutočnosti všetci hľadajú tú blaženosť, tú úplnosť, tú jednotu. Všetci skutočne hľadajú tú jednu vec. Nezáleží na tom, ako opíšete vaše túžby, je to súčasťou každej túžby – nájsť úplné šťastie, takže ste úplní v každom momente a všetci hľadajú tento stav blaženosti.
Stavy, ktoré som zažívala v sieti boli vyvolané drogami, sexom alebo násilím, boli veľmi blízko k stavu blaženosti. Je to veľmi temné. A je to totálne prevrátené, je to akoby podvádzanie. To nie je cesta ako sa k tomu naozaj dostať. A vy vlastne podvádzate samého seba. Títo ľudia sú v skutočnosti veľmi slabí, skúšajú podviesť úplne všetkých. Majú však moc vo svete, to je najdôležitejšie, je totálne šialená časť. Majú reputáciu, peniaze, vplyv. Sú to celebrity, politici, kráľovskí aristokrati. Pochádzajú z tajných spolkov ako sú slobodomurári a ďalšie. Ale jadro siete je satanistické. Takže ľudia doslova predávajú svoju dušu satanovi aby dostali svetskú moc, zdroje, peniaze. A pravdaže moc vám dá všetko. Moc vám dá peniaze a sex a drogy, všetko. Ja som sa s nimi spojila ako otrokyňa. Ale sme trénovaní, aby sme boli ako oni. Bola som nútená robiť určité veci, ale pritom stretnete aj vlastnú temnú stránku. Stretnete aj vlastný tieň a všetko má svoju fyzickú súčasť, kde je aj uvoľnenie. Takže je to ako droga, ste mimo (high). Ale potom ten zážitok, ktorý som mala blízko smrti, je to subtílnejšie, ale samozrejme to je to čo naozaj chcete. Ale zážitky blaženosti dosiahnuté cez drogy, sex, násilie sú tiež dosť blízko. Extáza, ktorú zažívate v tých momentoch, fyzické uvoľnenie, ktoré zažívate. Myslím, že tomu náleží aj psychologický komponent – odohráva sa extrémna projekcia, aby ste mohli druhému ublížiť. A keď to spravíte, na moment sa dostanete do tohoto kanála. Aby ste uvoľnili všetko čo vám kedy bolo urobené a našli slobodu. Myslím si, že všetci chcú nájsť slobodu od tých bremien, ktoré na nich boli v priebehu života hodené.
A ak ste boli traumatizovaní, neviete sa pohnúť ďalej ak to nebudete liečiť. Ale ak nemáte silu liečiť sa, budete sa snažiť unikať ako sa len dá. A potom je moc veľmi veľmi lákavá, lebo ponúka úľavu a predstavu slobody.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sú stále súčasťou siete a radi by vystúpili? Zabraňuje im v tom možno hanba alebo pocit, že sú slabí.
Zaujímavé, že sa na to pýtate. Nikdy sa na to nikto nespýtal. Ja verím, že v sieti je veľa ľudí, ktorí tam viac nechcú byť. Byť v sieti znamená urobiť sériu rozhodnutí v čase, kedy ste v živote neboli silní, ale potom sa v tom zaseknete. A celý point tejto siete je, že je to tajná skupina, klub. Držia vás v nej, lebo na vás majú materiál, ktorý vyrobili. Buď je to pedofília, alebo ste boli pozvaní na rituál. Takže existuje napr. materiál, na ktorom ste prítomný, kde bolo obetované dieťa. Takže akonáhle na vás majú materiál, nedá sa odísť. Ale aj keby ste si to rozmysleli pred týmto momentom, nie je to ľahké. Toto nie sú priateľskí ľudia. Sú to najnebezpečnejší ľudia na svete a spravia hocičo. Spravia všetko preto, aby ochránili tajomstvá. Toto je to, prečo je pre nás preživších tak náročné prehovoriť. Nemáme platformu. Musíme si spraviť našu vlastnú, lebo mainstream nás nepozve, je kontrolovaný ľuďmi zo siete. A alternatívy nás nepozvú, lebo sú často vytvorené na to, aby mohlo rozdelenie pokračovať. Takže sa dotknú každej kontroverznej témy, okrem tejto jednej, kvôli pedofílii – to je kľúč.
Takže predstavme si, že niekto kto je v sieti, tam naozaj nechce byť. Jedinou vecou, ktorú môžete urobiť ak chcete odísť je odovzdať sa. Vyžaduje to od vás, aby ste sa spojili s duchovnom, pretože len keď sa spojíte s duchovnom máte odvahu. Ak si o sebe myslíte, že ste len telom a neexistuje nič viac než tento fyzický svet, potom môžete byť kľudne satanistom, lebo to je to o čom to je. V dualite, je to síce duálna rovina, ale vždy existuje dobro a zlo. Takže ak si myslíte, že existuje len telo, nie je nič viac, je to satanský svet, potom je to pravda. Toto je filozofia satanistov. Ale psychologicky – nedôverovať v to, že sme viac než len telo je stav spojený s traumou. A je to silno zakotvené v strachu. Strach, že nie ste nič viac než telo, strach, že ste malá, pochádzajú z neliečenej traumy. Otázkou je odvaha. Ak máte odvahu, máte aj strach, ale považujete pravdu za dôležitejšiu. Musíte byť ale ochotná do toho ísť. V dnešnej dobe môžete byť zabitá. Musíte si pripustiť, zaviazať sa pravde, a to je spirituálna úloha. Takže ak sa rozhodnete kvôli pravde viac nepokračovať, nebude to ľahké. Chce to obrovskú odvahu. Nehovorím, že to nie je možné. Je to možné, nevieme však čo sa stane. Ako keď sa odovzdáte pravde a svetlu. Ak sa tomu zaviažete, ak máte tú odvahu, potom spirit vstúpi do diania aby vás chránil a sprevádzal. Náročný je však prvý krok, a tým je prekonanie veľkého strachu smerom k odvahe.
Keď raz nájdete odvahu a prestanete chcieť nasledovať a budete cítiť bolesť toho, čo ste mohli spôsobiť, budete vedený zvnútra vašej intuície. Nebudú to okultné praktiky, psychické sily zo siete s ich odkazmi. Budete vedený z miesta, ktoré je hlbšie a pravdivejšie, aby ste mohli spraviť to čo potrebujete. A keď spravíte prvý krok, všetko vám vyjde v ústrety aby vás podporilo. Ale všetko je to neviditeľná podpora, najmä v začiatku. Takže toto je veľká otázka pretože to nie je bez dôsledkov, ale dá sa to urobiť. Ďakujem za túto otázku. A myslím si, že zmena sa deje.
Takže pre tých, ktorí majú odvahu urobiť dnes vnútornú prácu, raz príde čas, keď budete môcť hovoriť otvorene. Nerada o tom uvažujem ako o zápase, lebo je to vždy osobný zápas, urobiť správnu vec versus neurobiť správnu vec. Je to vždy o tom, že sme v duálnom svete. Ale v tejto situácii, byť so sieťou a byť s mocou v tomto prípade znamená byť s pedofilmi, byť so šialenými ľuďmi. A znamená to, že deťom sa ubližuje a vy to vidíte, dokonca o tom viete. Takže budete tak otupený, že pôjdete do indiferentnosti a nebudete sa o to vôbec starať a stanete sa viac ako oni? Ako tí ľudia, ktorí sú v tom kompletne stratení? Alebo chcete vystúpiť? Viete, aj keď to bude v prospech len jediného dieťaťa, prosím, spravte to.
Anneke, hovoríte, že žiadna zo strán nechce hovoriť o pedofílii, téma pedofílie je niečo o čom sa nehovorí. Ako to? Ako o tom uvažujete?
Myslím si, že to je kľúčové, lebo veľa ľudí zo siete sú viditeľní, vystupujú v televízii a hrajú vo filmoch. Mnohí ľudia, nie všetci. Veľa politikov, ktorých volíte, sú pedofili. V USA je možné vidieť, že je tu tlak na normalizáciu pedofílie. Myslím si, že keď sa raz ľudia dozvedia, že ten herec, ktorého milujú alebo ten politik, ktorého volili, alebo ten milionár, ktorý je vzorom, sú pedofili – ako by ich ľudia mohli nasledovať? Táto sieť je veľmi temná a je mi ľúto ľudí, ktorí sa do nej chytili. Je to veľká pasca a ponuka moci je veľmi lákavá. Ale raz, keď sa dozvieme, že títo ľudia sú pedofili, myslím si, že sieť sa rozpadne. Raz, keď bude dostatok ľudí medzi verejnosťou, ktorí tomu rozumejú, nebude sa to môcť diať. Bude musieť prísť k vzbure, protestom alebo takému niečomu, neviem. Ak bude známe, že títo ľudia sú pedofili a ešte horšie, že pedofília je to čo umožňuje vstup do siete.. učíme sa o tom z Epsteinovej aféry, dostáva sa to von. Je to omnoho horšie než to čo vidíme u Epsteina. Deti sú omnoho mladšie. Čo sa robí s deťmi? Je to omnoho horšie.
Áno, aj ja o tom tak uvažujem. Aféry ako je Epsteinova, Weinsteinova, Princa Andrewa. Zatiaľ toto ako spoločnosť znesieme. Ale to čo uvádzate vy a iní preživší je ešte iný level hrôzy. Anneke, čo si potrebujeme ako spoločnosť uvedomiť? Napríklad v mojom prípade, počúvam vás a iných preživších, počúvam expertov a kriminológov o organizovanom zneužívaní. A všímam si, že vnímam svet odvtedy inak. Je to hrozný šok, prijať túto realitu, počúvať túto realitu preživších, ja vlastne neviem, ako uvažovať o svete. Možno preto sa to tak ťažko dostáva medzi mainstream, lebo je to také hrozné, šokujúce, neuveriteľné, ničí to pohľad na svet. Ako sa vôbec na niečo môžem spoľahnúť, dôverovať? Cítim sa totálne bezmocná. Pardón, povedala som toho veľa.
Nie, to je krásne. Pretože presne toto je dôvod, prečo je pravda taká kontroverzná, lebo vás núti spytovať úplne všetko a tiež váš pohľad na svet. A to je veľmi znepokojujúce a myslím, že čiastočne preto, lebo sa to dotýka vašich pohľadov na autority … náš pohľad na autority pochádza z výchovy. A v detstve sme mali rodičovské figúry, ktoré boli veľmi ovplyvnené touto toxickou paradigmou moci, ktorú vedú psychopati. Toto nie je nič nové. Naši rodičia boli ovplyvnení a my sme boli nejakým spôsobom traumatizovaní, väčšina z nás. Nikto neunikne, ľudia vstupujú do dospelosti v západnom svete s nejakou traumou, lebo toto nie je prirodzený systém. Je to systém, ktorý je založený na traume. Zneužívanie moci pramení z traumy. Je to systém, ktorý je založený na zneužívaní moci a to vytvára celý spôsob toho ako systém funguje. Ako deti sme úplne zraniteľné. A je tu implicitná pozvánka všetkým rodinám, ak ste incestná rodina, že vám to prejde. V zmysle posúvania tých istých lží, sme pedofili ale nikto to nevie. Máme perfektný imidž a ten kopírujeme do menších štruktúr moci, do rodín. Rodinná štruktúra moc bývala taká, že na vrchu je muž, potom žena, ktorá sa má podriadiť a potom deti. Deti sú totálne zraniteľné, je tu veľký tlak na to, neliečiť traumu, namiesto toho ich posunúť na naše deti, tajne. Veľa vecí, ktoré sa stanú v rodine, ak tam zostanú, je tam implicitná pozvánka opakovať zneužívanie moci v rodine radšej, než ho liečiť.
Týmito incestnými rodinami, myslíte tým nejaký mainstreamový odkaz alebo?
Incestné rodiny by boli chránené v takomto rámci fungovania sveta. Na rozdiel od toho, že keď sú počuté naše príbehy, pohľad na svet zostane zmenený. Nehovorím len o inceste. Hociaké zneužívanie moci, chyby ktoré robia vaši rodičia tvarujú váš (svet). To ako budete nazerať na autority je založené na tom, ako ste boli vychovávaní. Ako to dopadne? Budete ochraňovať autority pretože rodičia mali silný imidž a my musíme chrániť imidž rodičov, bez ohľadu na to čo sa stane a nepoškvrniť ho? Takže toto sa deje vo svete. My poškvrňujeme imidž rodičov sveta a to čo je pod tým je omnoho horšie než si kedy kto predstavoval. Ale dotýka sa to našej osobnej traumy.
Chce odvahu už len absorbovať pravdu. A ďalší krok je niečo okolo mňa, môjho vzťahu k autorite, potom k bezmocnosti, ktorá je cítená. Ako preživší sme na tomto mieste boli miliónkrát a liečenie vás vezme zakaždým na miesto bezmoci kde ste kompletne zraniteľní. Ako sa tam môžete vrátiť ale bezpečne?
No to je to. Ak ste boli zneužívaná, ste zraniteľná. A potom prichádza zneužívanie, bolesť, strach zo zneužívania, takže jediná cesta, ktorou sa môžeme liečiť je, že sa budeme cítiť bezpečne sami v sebe. Takže v pocite bezpečia v nás, ako udržíme vytváranie tohoto uvedomenia? Najprv musíme mať odvahu prijať túto pravdu. A potom som vytvorila Unconditional model. Zo strany siete je vytváraný veľký tlak, snažia sa manipulovať ľudí, aby si mysleli, že určité veci sú nápomocné. Najdôležitejšia vec pre psychopata je vytvárať rozdelenie. Ak budeme rozdelení navzájom, budeme príliš vyrušení na to, aby sme sa pozerali na rodičov. Takže je to ako vzájomný boj, boj medzi bratmi a sestrami. Toto rozdeľovanie sa vytvára stále cez politiku, ale aj cez všetko ostatné. Rozdelenie, rozdelenie, rozdelenie – takže ak ste na tejto strane, budete veľmi na tej strane a ak ste na druhej strane, budete na tej strane. A to znamená, že ste proti ľuďom na druhej strane. Radšej než spolu hovoriť a počúvať a byť otvorená a pohnúť sa smerom ku skutočnému mieru. Pre mier je dôležité, aby ste boli väčší než časti ktoré sú reaktívne. Takže v mojom modeli hovorím o paradigme externej moci, … hovorím o mind control celého sveta, všetci sú pod mind control a je to vaša neliečená trauma, ktorá vytvára slepé miesta, ktoré potom obsadí mind control. To znamená, že miesta, ktoré neboli liečené vytvárajú slepé body. A ľudia, ktorí chcú kontrolovať svet používajú tieto slepé miesta, takže mind control a brainwashing je efektívny. A budete niečomu veriť, čomu veria aj ďalší ľudia a to vám pomôže mať pocit, že niekam patríte. Ale v skutočnosti je to len zástierka, aby ste sa nepozerali na seba.
Takže keď sú ľudia tlačení mainstreamom tak silno, aby mali tak silné pocity, to je mind control. Prečo ísť s jednou alebo druhou stranou? Prečo sa nepozerať na všetko triezvo? Ku komu chcete patriť. Viete, pochádza to z vašich slepých miest založených na traume, keď ste sa cítili, že nepatríte. Nemohli ste patriť, boli ste odmietnutí. Takže chcete patriť. A to je potom použité. K akejkoľvek skupine chcete prináležať, je to manipulované.
Takže ak by sme my ako spoločnosť chceli prekročiť tento vzorec a kultivovať viac triezvosti, ako hovoríte, čo by mohol byť prvý krok pre nás?
Ísť do svojho vnútra. Unconditional model sa pozerá na externú mocenskú štruktúru a ako sú privilégiá používané aby napomáhali pokračovaniu rozdeľovania. …
Je to potom ako chodiť nahý, totálne zraniteľný a spájať sa po celý čas s mojou zraniteľnosťou?
Možno je to len mať uvedomenie. A bdelosť o sebe samom keď idete dovnútra, do seba. A Unconditional model pozerá na to, ako sa podieľame na tejto externom triangulárnom mocenskom systéme, kde najzvrátenejší ľudia na vrchole sú tú tajných kluboch v sieti, ktorí spôsobujú tak veľa zranenia a tí propagujú psychopatický systém celému svetu. Hrabivosť a klamanie sú podporované, všetko sexuálne je posilňované. Je to toxické a pracuje to s mocou a privilégiami. Pomáha to rozdeleniu a je potrebné, aby sme zostali rozdelení. Takže ak sa rozhodneme ísť dovnútra, ak si povieme „ok, nechcem ďalej pokračovať“, to nie je spôsobom ako sa dostanete von. Cesta odtiaľ je pozrieť sa na to, ako nevedome participujeme, lebo my všetci sme tým ovplyvnení. Lebo externá pyramída, kde máte psychopata, ten sa pozerá na ľudí nad sebou, ktorí majú viac moci a pozerá dolu na ľudí s menej mocou. Niektorí z týchto veľmi múdrych psychopatov, chcú byť na tom najvyššom mieste, sú veľmi privilegovaní. Chcú byť na tom najvyššom mieste pretože neznesú nikoho pod sebou. Takže sa snažia dostať vyššie a vyššie, hoci na vrchu sú tiež otroci, nikto naozaj nie je na vrchu. Všetci sú otrokmi. A my sa na tom podieľame. Napríklad nemusíme vzhliadať k ľuďom, ktorí majú viac moci. Alebo si nemusíme myslieť, že len preto, že je niekto milionár alebo úspešný, musí vedieť, o čom hovorí. To ako sa na tom podieľame zistíme keď sa pozrieme ako projikujeme. (…) Takže ak sa nadraďujem nad psychopatov, potom aj ja potrebujem spraviť na sebe nejakú prácu, lebo mám nejakú časť, ktorú som zatiaľ neprijala. Preto si projikujem na tých, ktorí sú „nižšie“. Je to negatívna temná projekcia. Je to posudzovanie, najjemnejšia forma temnej projekcie. A ak sa pozerám hore, staviam niekoho na piedestál. Pozerám sa tak na postavu autority z detstva a je tam niečo nevyriešené, čo potrebujem v sebe vyriešiť. Ak pozerám na niekoho zdola alebo ak posudzujem, indikuje to, že stále sú vo mne nejaké veci, ktoré sú nedoriešené.
Nie je to nevyhnutne veľká trauma, ale nenaplnené emočné potreby, to, že som nebola schopná sa emočne rozvinúť. Takže môj model pomáha ľuďom v ich vnútri. Pretože keď sa zobudíte do tejto reality a svet zrazu vyzerá inak, chce to odvahu spraviť to a ísť do vnútra, potom môžete nájsť čo je potrebné spraviť, lebo niečo tam bude. Uvedomenie rozhoduje o všetkom. Vonkajší svet je vyjadrením toho čo je už aj tak vnútri. Takže to, že máme taký svet, v ktorom žijeme, vyvstáva práve z toho, že je to vyjadrením nás. Všetci sa na tom podieľame. Takže ak sme všetci participanti, potrebujeme byť viac bdelí, potrebujeme priniesť naše tiene do svetla a model hovorí o tom, ako to spraviť. Je veľa ciest, ako to spraviť, ale jednoduchá cesta je, povedzme, cez perspektívu traumy, ktorú potrebujeme spracovať a liečiť sa. Ale v kontexte zmeny sveta, v kontexte vynesenia vlastného tieňa na svetlo sa naša rola ukáže aj tak. Je to ako to robíte vy – viete, že cez to prechádzate, medzitým máte v tom aj nejakú rolu a vy začnete robiť podcast. Takže už aj pracujete na tom, ako si môžete pomôcť cítiť sa menej bezmocná.
Áno, ďakujem. Čo vás, Anneke, poháňa a pomáha robiť túto prácu? Lebo to vyzerá, že je to veľká úloha.
Nuž, je to veľká úloha. Cítim to tak. Ale ja som bola v sieti a boli tam deti, ktoré to neprežili. A prechádzam cez bolesť, cez ktorú idem nie len preto, aby som prežila, ale aj aby som sa liečila. A všetko sa deje v izolácii, pretože nikto, viete, väčšina ľudí nechce veriť, že toto je skutočné.
Poznala som tieto deti, žili a boli zabité a ich životy nestoja za nič. A nemôžem prijať, že ľudia sa pozerajú zhora na túto pravdu a hovoria, že je to nezmysel alebo že to nie je pravda alebo čokoľvek, pretože tieto deti boli nažive, na ich životoch záleží. A ja neprestanem, ja neprestanem, lebo na ich životoch záleží. Ja neprijímam, že toto sa deje. Toto ma poháňa.
Ďakujem, že s tým zostávate. Že pokračujete. Rozmýšľam, čo by bol teraz dobrý smer a som aj dotknutá vašou silou. Musím povedať, že to prináša nádej, vidieť ako pokračujete. Ste jeden človek, ale pokračujte a hovoríte tieto veci. Veľmi si to vážim.
Premýšľam nad vašim Unconditional modelom – hovoríte, že o tom píšete knihu.
Áno, učím tento model. Vytvorila som organizáciu aby som priniesla jógu do väzení v New Yorku. Keď som to spravila, bola som v období, kedy som sa liečila a bolo ťažké nájsť terapeuta, lebo veľa terapeutov potrebuje byť potrebných. Ale keď terapeut potrebuje mňa, tak vtedy strácam záujem a nie je nápomocné. Takže keď sa terapeuti stavali nado mňa, hoci aj veľmi nenápadne, nevedeli mi pomôcť. Existuje veľa ľudí, ktorí – pretože sú ovplyvnení toxickou paradigmou moci, používajú svoj status na to, aby pozerali na iných ľudí zhora, to zahŕňa aj terapeutov, pozerajúcich sa na klientov zhora nejakým spôsobom, aby riešili svoje traumy namiesto nich. Viete, bolo to tak nepríjemné, byť preživšou a dostať pomoc. A potom učenie sa jóge, ktorú mám proste rada, meditatívnu aj fyzickú časť, ale to ako bola vyučovaná bolo ešte horšie ako terapeuti.
Myslíte tým zneužívanie zo strany učiteľov?
Nuž, aj to je tam, zažila som aj to. Ale myslím skôr to, ako je jóga vyučovaná. Respektíve bola, lebo teraz je to už iné. Predtým sa jóga učila tak, že ste prišli do miestnosti a zaujali ste určitú pozíciu. Potom niekto prišiel, zdrapil vás za boky, napríklad, a potiahol ich. Dotýkali sa vás bez toho, že by sa vás vôbec spýtali. Alebo vám hovorili, čo máte robiť a vy ste v radoch, ako vojaci. Prax jógy je veľmi pekná, ale je tam veľa prekážok práve kvôli týmto mocenským záležitostiam. Bola som vždy citlivá na mocenské záležitosti, lebo som mala byť otrokom pre najmocnejších ľudí na svete. Takže som veľmi citlivá na všetky tieto malé gradácie moci a projekcie moci. Takže som sa spýtala sama seba, ako to idem riešiť.
Ak to idem robiť pre druhých, potom nemôžem vstúpiť do väzenia v USA ako privilegovaná osoba medzi neprivilegovaných, lebo takto je to vo väčšine väzení. Ako to spraviť aby sme sa spájali zo srdca, takže tam nebude ten navrchu a druhý dole. Nie som dole, ale nie som ani hore. … Pracujem s modelom s lektorkami jógy aj s terapeutmi. Nejde o to, v akej ste role, ale o to, kým ste s ľuďmi. Na tom záleží. Či ste láskavý človek alebo kretén. Nemôžte byť veľkým hrdinom vo svete a pritom totálne ignorovať vašu rodinu. Je to to isté zneužívanie moci vo svete. Máme tu ľudí, ktorí robia všetko preto, aby ochránili svoj imidž a povesť, ktorá je celá klamstvom a všetky svoje zdroje, ktoré majú idú na to, aby si mohli udržať moc. Filantropia je klamstvo. Všetko je to o tom, aby si oni udržali kontrolu, lenže oni sú totálne chorí. Sú to ľudia, ktorí potrebujú pomoc, alebo možno až takí, že pre nich pomoc neexistuje, až také zlé to je. Takže ako to môžeme zvrátiť? Pozrieť sa na to, ako sa to premieta to paradigmy externej moci – tak sa to ukazuje vo svete a všade v západnom svete. A potom ako sa na tom my sami podieľame. A potom ako to použiť, aby sme boli schopní byť s niekým naplno na rovnakej úrovni radšej než len si byť vedomými. Je to prirodzené a ľudské, byť tým zaktivovaní. A potom mať reakciu a projekciu dole alebo hore. Ak projikujete nahor, znamená to, že sa niekoho bojíte. Ak projikujete nadol, znamená to, že si beriete rolu toho, kto má moc. To je všetko čo to je. Len si byť vedomým, že ak niekoho posudzujem, je to preto, lebo to mám v sebe. Takže ja mám v modeli cvičenia, cez ktoré sa pozriete na seba a boli by ste prekvapení, čo z nich vyvstáva. Vzišlo to z práce vo väzeniach, ale učím to a napríklad som bola v Českej republike a učila som to skupinu terapeutov v r.2019. Bolo to úžasné, úžasná skupina zo Sociálnej kliniky.
Videla som vaše interview.
Potom sa organizovali nejaké rozhovory. Ale učím to roky. Najprv som trénovala učiteľov (jógy). Ľudia začali neskôr chodiť, lebo som zdieľala môj príbeh a zaujímali sa, čo o tom chcem povedať. Takže sa to vyvíjalo 10 rokov. Vyvíjalo sa to dlhšie, ale v praxi je to 10 rokov. A kniha o tom je jednoduchá, myslím si, veľa to učím.
V rozhovoroch ste veľakrát zmieňovali, že my ako spoločnosť napredujeme, že vidíte progres, že sme omnoho citlivejší, otvorenejší, že mladá generácia je úplne iná. Znamená to, že ste optimistická ohľadom toho kam a ako smerujeme?
Ó, úplne. Mám vlastné pozorovanie, z čias, keď som začala hovoriť v r.2014. Reakcie sú vo všeobecnosti omnoho zrelšie. Video, ktoré sa stalo virálnym vyšlo v r.2016. Sú tu samozrejme tiež útoky od siete a ľudia, ktorí neveria a ktorí potrebujú chrániť pokrytecké postavy autorít. Ktorí na mňa musia útočiť. Zažila som mnoho útokov. … Reakcie boli viac na úrovni vedomia, ktoré sa nezdalo tak vyvinuté ako je dnes, takže mám pocit, že sa prirodzene hýbeme od temnoty ku svetlu, z akéhokoľvek dôvodu, ale je tu tento pohyb, aj keď pre to nikto nič nerobí. Ale súčasťou je tiež každý človek, ktorý sa lieči. To, čo sa deje, keď sa liečite je, že idete k časti, ktorá je v strachu, v strachu zo smrti, čo je trauma. Idete k časti, ktorá je zamrznutá na miesto traumy, ku strachu zo smrti. Prinesiete novú perspektívu, lásku dospelého, lásku, ktorú táto časť nikdy nedostala. Prinesiete to časti seba. A potom vynesiete tú časť z tieňa na svetlo. A teraz to má lásku. Je to preč. Odišli ste od strachu k láske, z temnoty to svetla. Takže teraz ste celistvejší, ste viac pravdivý v tom kto skutočne ste. Expandujete, vyvíjate sa a prispievate ku všeobecnému pohybu od temna ku svetlu, lebo tá vaša časť vedomia je teraz svetlejšia. Takže vo všeobecnom poli vedomia je teraz viac svetla, pretože tá malá časť vás, ktorá bola vždy vystrašeným malým dieťaťom, to malé dieťa je teraz milované, dostalo lásku, ktorú nikdy predtým nedostalo. Porozumenie, byť počutým, prijatie, toto všetko dostalo. Keď to dostalo, potom zmizne hanba. Porozumie, že to nebola jeho chyba. Takže sme to priniesli do svetla a je to súčasťou sveta, je to vo všeobecnom vedomí. Preto je dôležité pracovať na sebe, ak sa pýtate, čo každý z nás môže spraviť. Zmena pohľadu na svet je tiež dôležitá, lebo pomáha so všeobecným uvedomením. Ale je tiež potrebné obrátiť sa do svojho vnútra. … Akoby sme cítili, že čoskoro sa ukážu všetky klamstvá. … niekedy som pesimistická, som raz hore, raz dole. …
Čo udržuje môj optimizmus je, že vy Anneke pozorujete (zvyšujúcu) mieru citlivosti v spoločnosti, otvorenosť. Možno je niečo na tom, ako to robíte, Anneke. Ste si niečoho vedomá? Myslím, že máte úspech – váš odkaz sa dostáva k ľuďom, boli ste dokonca v talianskej televízii. Myslím, že robíte niečo dôležité.
Áno, moja nádej je, že ok, cez tieto zážitky som prešla, lebo som bola 5 a pol ročné dieťa. Hoci boli zážitky totálne extrémne, strávila som v sieti menej času než iní ľudia. A spôsob, ktorým ma trénovali, mi pomáha robiť to čo robím teraz. Bola som schopná to akoby zvrátiť. Chceli zo mňa spraviť verejne známeho človeka, takže tu som, byť verejne známou nie je až tak ťažké. Je určitým spôsobom veľmi radostné byť schopnou byť počutá a používať na to môj hlas, pre vyšší zmysel. Vo všeobecnosti viem hovoriť o tejto téme spôsobom, ktorý vie byť počutý, a to je aj môj cieľ. Ale mnoho preživších začína zdieľať – je tu iniciatíva 50 voices, to znamená 50 preživších satanistického rituálneho zneužívania, ktorí v tomto projekte vypovedajú. Každým dňom pribúdajú nové a nové hlasy, pridávajú sa k tým 50tim. Veľa ľudí začalo hovoriť nahlas. A samozrejme môj podcast, tiež s tým pomáham. Niektorí ľudia vypovedajú po prvý raz alebo tí, ktorí neboli doteraz známi. Takže realita množstva týchto svedectiev nebude môcť byť viac ignorovaná. Ľudia sa dostávajú k poznaniu, že korupcia je omnoho horšia, než sme si mysleli. To sa aj deje a na druhej strane, tí ľudia na druhej strane, ktorí chcú kontrolovať a sú totálne šialení, robí mi to starosti, lebo majú peniaze a moc a zbrane a dokážu manipulovať krajinami a hlavami krajín. A idú smerom ku globalizácii, nie pozitívnej v zmysle, že všetci je zjednotení, ale škodlivým spôsobom, kde sme všetci súčasťou tyranského režimu, kde nikto nemá cenu a oni majú moc. To je globalizácia. … Mala som zážitky s Ježišom, ale môj učiteľ je Yogananda, ktorý sa mi ukázal počas zážitku blízkeho smrti, ktorý je stále prítomný a tvrdím, že duch (spirit) je najdôležitejšia vec ak chcete nasledovať pravdu alebo bezpodmienečnú lásku. Pravda o láske, ktorá je spirituálna je reprezentáciou toho čo nazývame bohom alebo veľkou pravdou. Ak to nasledujete, ste na ceste ducha (spirit). Pretože ak chcete nasledovať pravdu, chce to odvahu prekonať strach. Strach je to, čo nás drží v temnote. A strach je to, čo potrebujú ľudia, ktorí nás chcú kontrolovať. Musíme sa pohnúť von zo strachu. A nemyslím tým byť ľahkomyseľnými. Myslím tým pohnúť sa preč zo strachu. Pohnúť sa preč od našich tráum, takže môžeme žiť vedome ale bez strachu.
Ďakujem. Moja posledná otázka sa týka udalosti, kedy si pred pár mesiacmi zdieľala na sociálnej sieti mená a fotky páchateľov, ktorých si poznala. Malo to nejaký efekt, výstup? Zmenilo to niečo?
Nie. Zaujímavé, že? Je tak veľa tlaku na zdieľanie. Ale ja som si vždy myslela, že mená nie sú dôležité. Lebo to nespraví rozdiel. A všetci tlačia na to, aby som zdieľala mená, ale nikto s tou informáciou nakoniec nič neurobí. Mňa to stojí mnoho rizík. A vyhrážali sa mi mojím životom, lebo samozrejme, tých čo som zdieľala bolo len pár. Samozrejme je ich omnoho viac, ale držím sa ďalej od toho zdieľať väčšie mená. Vyhrážky idú veľmi ďaleko, musím byť veľmi obozretná. Príde deň keď bude užitočné menovať ľudí. Ale z tej poslednej reakcie som bola trochu sklamaná, pretože to chcelo po mne prekonať strach zo zastrašovania a aj z čias, keď som bola malá. To je moja pôvodná trauma a potom všetky vyhrážky, ktoré som dostala v mojom dospelom živote. Nie je to ľahké urobiť, a potom sa vlastne nič nestane, takže nie.. a potom menovanie ľudí, ktorí sú stále nažive, napríklad jeden z páchateľov je stále nažive. Myslím, že ak by som ho menovala, to čo by som dostala by bola akurát nedôvera od ľudí, ktorí tomu chcú veriť. Neverili by, že to bol ten človek a viete čo? Nespravilo by to žiaden rozdiel. Pozrite sa na Isaaca Kappyho.
Áno, snažila som sa o ňom získať nejaké informácie.
Nuž, on pár ľudí menoval. Nič sa pre nich nezmenilo, sú veľmi známi a nič sa nezmenilo. Teda zatiaľ. Ale Isaac Kappy je mŕtvy. Takže čo to znamená? V nejakom bude dôležité menovať ľudí. Ale zatiaľ budeme robiť veci, ktoré cítime ako správne.
Ďakujem Anneke. Želám vám veľa šťastia a mnoho načúvajúcich uší a otvorených sŕdc na ceste, ďakujem za prijatie pozvania.
Slovak
English